Pamätihodnosti mesta
Moldava nad Bodvou

Historický vývoj a stavebné etapy

Prvá písomná zmienka o osídlení Moldavy pochádza z roku 1255. Kostol sv. Ducha v Moldave nad Bodvou vznikol pravdepodobne na mieste staršej stavby (dreveného kostola), o ktorej vieme, že už v roku 1331 dávno stál, čo naznačuje jej vznik ešte v 13. storočí. Farnosť sa v prameňoch spomína v roku 1329 a je uvedená aj v zozname pápežských desiatkov z rokov 1332 – 1337. V 15. storočí bol na mieste staršieho kostola postavený veľkoryso riešený trojlodný chrám s troma polygonálnymi svätyňami, pričom bočné svätyne sa pripájali diagonálne.

Obr. 1. Pohľad na kostol, koniec 19. storočia (pohľadnica)

V rokoch 1440 – 1460 sa v okolí Moldavy odohrávali boje medzi vojskami českých bratríkov a vojvodcu Jána Hunyadiho. V roku 1449 Moldavu obsadil Ján Jiskra z Brandýsa, o dva roky neskôr Ján Talafúz z Ostrova. V tomto období malo byť okolo mesta a kostola vztýčené opevnenie, ktoré zaniklo po porážke bratríkov. Kostol bol počas bojov poškodený a jeho výstavba pokračovala až v poslednej tretine 15. storočia.

V roku 1644 kostol vyhorel, ale už v roku 1646 bol opravený. Horšie následky mal požiar v roku 1749, po ktorom nasledovala rozsiahla prestavba v barokovo-klasicistickom štýle. V roku 1794 ho poškodil ďalší veľký požiar, po ktorom bola stavba výrazne redukovaná. Trojlodie a bočné svätyne zanikli a nahradila ich nová loď s pôdorysom gréckeho kríža, orientovaná kolmo na stredovekú svätyňu. Kostol bol opravený v rokoch 1895 – 1896 a reštaurovaný v roku 1935 pod dozorom pamiatkových orgánov. Počas druhej svetovej vojny v roku 1944 bol vážne poškodený.

Obr. 2. Pohľadnica s rímsko-katolíckym kostolom z roku 1930

Obr. 3. Rímsko-katolícky kostol v súčasnosti

Architektúra

Zo stredovekého kostola sa zachovalo dlhé polygonálne presbytérium – časť, kde sa nachádza oltár. Je osvetlené vysokými gotickými oknami s kamennými prútmi z 15. storočia. Typickým znakom gotiky je aj rebrová klenba, teda systém kamenných rebier, ktoré sa zbiehajú v stenách a vytvárajú jemnú sieť v podobe hviezd alebo krížov.

Obr. 4. Presbytérium s gotickými oknami (30. te roky 20. storočia)

V interiéri sa na severnej strane presbytéria zachovalo pastofórium – malý výklenok, v ktorom sa kedysi uchovávali posvätné predmety. Na južnej strane sú dvojité sedílie, kam si počas omše sadali kňazi. Ich polkruhové zakončenie a jemne vyrezávané kamenné ostenie sú krásnym príkladom gotického detailu. Víťazný oblúk, ktorý oddeľuje svätyňu od lode, má typický lomený tvar.

Obr. 5. Pastofórium (30. te roky 20. storočia)

Loď kostola – hlavný priestor pre veriacich – má pôdorys gréckeho kríža, teda tvar so všetkými ramenami takmer rovnakej dĺžky. Nad ňou sa rozprestiera česká placka, špecifický typ barokovej klenby. Klenba dosadá na silné nárožné piliere zdobené dekoratívnymi hlavicami a pásmi zvanými festóny. Na západe stojí chór (empora), kde býval umiestnený organ.

Obr. 6. Pôdorys kostola

Najreprezentatívnejším vonkajším prvkom je južný portál. Je lemovaný dvoma opornými piliermi a bohato zdobený – jeho výzdoba má tvar prútov, oblúčikov a drobných fiál (vežičiek) s kužeľovitými končiarmi. Tento portál sa svojím tvarom a detailom inšpiroval portálom Dómu svätej Alžbety v Košiciach a súvisí aj s južným portálom rožňavského farského kostola. Na pravej strane južného vstupného portálu je valcovitá vežička točitého schodiska.

Obr. 7. Južný portál (30. roky 20. storočia)

Na západnej strane stála veža s klasicistickou úpravou z konca 18. storočia, poškodená počas druhej svetovej vojny. Vedľa nej bola neskôr pribudovaná baroková kaplnka Božieho hrobu, zaklenutá tzv. pruskými klenbami, ktoré majú sploštený oblúk. K pravej strane južného vstupu prilieha točité schodisko vedúce do vežičky – pozostatok stredovekého prístupu na chór.

Obr. 8. Pohľad na južný portál s točitým schodiskom napravo

Vnútro kostola korunuje hlavný pseudogotický oltár z roku 1896, ktorý zobrazuje výjav zoslania Ducha Svätého. Po jeho stranách stoja plastiky svätého Štefana kráľa a svätého Ladislava, patrónov uhorského kráľovstva. Oltár dopĺňa harmóniu medzi historickou gotickou architektúrou a novogotickými úpravami z 19. storočia.

Obr. 9. Interiér kostola, pohľad na oltár

Obr. 10. Interiér kostola, pohľad na chór

Náboženské pomery a rekatolizácia

Po smrti posledného moldavského zemepána Štefana z rodu Rozgony v roku 1523 sa mesto dostalo do rúk Báthoryovcov. Príslušníci tohto rodu a obyvatelia mesta sa najskôr dostali do kontaktu s luteranizmom, ktorý sa však výraznejšie nepresadil. Juraj II. Báthory prestúpil v roku 1556 z luteránskeho na kalvínske vierovyznanie, ktoré v nasledujúcich rokoch získalo v meste väčšinové zastúpenie. Kalvíni získali kostol, faru a s nimi spojené majetky. Rekatolizácia nastúpila až v 70. rokoch 17. storočia, pričom jej hlavnou postavou mal byť legendami opradený páter Herko (alebo Hyrko).

Obr. 11. Podobizeň pátra Herka

Podľa legiend páter Herko presviedčal kalvínov k návratu k pôvodnej viere nevyberanými spôsobmi a násilím. Dnes je zrejmé, že legenda o ňom vznikla kombináciou údajov zo života viacerých historických osobností, ktoré v tomto období vyvíjali rekatolizačnú činnosť v okolí Moldavy. Podobizeň jednej z nich sa zachovala na dobovom reliéfe (viď obr. vyššie) a je umiestnená v priestoroch rímskokatolíckeho kostola.

Rímsko-katolícky kostol očami umelej inteligencie

Vypočujte si pieseň o kostole sv. Ducha v Moldave nad Bodvou:

Pozrite si videoanimáciu z pohľadnice rímsko-katolického kostola z konca 19. storočia: