Pamätihodnosti mesta
Moldava nad Bodvou

Budova synagógy

Na základe iniciatívy rabína Saula Goldsteina sa v Moldave nad Bodvou v roku 1853 dokončila výstavba synagógy. Dovtedy sa miestni židia modlili v improvizovanej židovskej modlitebni.

Budovu pôvodnej synagógy spustošil požiar dňa 25. mája roku 1931. Náboženská obec požiadala Ministerstvo školstva a národnej osvety o príspevok na jej renováciu a povolenie pomenovať nový chrám Masarykovou synagógou. Podporu napokon poskytol okresný úrad, mesto a rôzni darcovia.
Na štíte novej budovy sa vynímal hebrejský citát "Jeho príbytok budete vyhľadávať a prichádzať tam" z Piatej knihy Mojžišovej (5M, 12:5) .

Obr. 1. Fotografia synagógy s hebrejským nápisom (po renovácii v roku 1931)

Novovybudovaná synagóga bola pomerne malá, mala 10 x 15 m a bola orientovaná na východ. Bola navrhnutá v jednoduchom klasicistickom slohu, bez výrazných architektonických prvkov.

Obr. 2. Nákres pôvodnej synagógy

Obr. 3. Pôdorys synagógy

Miestna židovská komunita sa hlásila k ortodoxii a preto sa ženy a muži v synagóge zdržiavali na oddelených miestach. Muži mali miesto na prízemí, kam vchádzali hlavným vchodom a ženy sa zdržiavali na galérii na poschodí kam vchádzali zo zadu budovy dreveným schodiskom krytým šindľami. Za synagógou sa nachádzali rituálne kúpele mikve, kam sa židia chodievali očisťovať pred významnými sviatkami a inými príležitosťami. Ženy mali osobitnú povinnosť mikve navštevovať po pôrode alebo menštruácii. Zdrojom vody pre kúpele bola rieka Bodva, ktorá mestom preteká a jej koryto hraničí s pozemkom synagógy.

Život židovskej komunity

Židovskej komunite sa v meste darilo. Najstaršia zmienka o pobyte židov v Moldave pochádza z roku 1727. V tom období mali židia v dôsledku striktných nariadení zakázané sa natrvalo usídliť. Bývali prevažne v okolitých obciach ako Malý Budulov, Veľký Budulov, Čečejovce a Mokrance. V 40. rokoch 19. storočia sa židia po zrušení zákazov postupne začali sťahovať do mesta. Koncom 50. rokov 19. storočia bola v Moldave zriadená židovská náboženská obec.

Vyvíjalo sa tu mnoho židovských spolkov, ako napr. charitatívne (Gmilut Chasadim, Spolok židovských žien, Chevrat Cedaka a Bikur Cholím). Medzi spolky taktiež patril aj Chevra Kadiša, ktorého členovia mali na starosti prípravu pohrebných obradov a údržbu cintorína. Ženský spolok založili roku 1870 za predsedníctva manželky Emila Davidoviča.

Obr. 4. Pohľad na hlavnú ulicu s obchodom Emila Davidoviča (pohľadnica)

Jednotlivé oblasti života židov ovplyvňovali taktiež rôzne tradície a náboženské predpisy, napr. stravovanie im upravoval súbor predpisov kašrut. Podľa neho sa jedlá delili na čisté, teda kóšer a nečisté, teda trejf. Tie druhy mäsa ktoré židia konzumovať mohli musel zabiť špeciálnym spôsobom židovský mäsiar - šojchet.

Zánik komunity

Počas medzivojnového obdobia tu bývalo približne 200 židov a židoviek. Živili sa ako právnici, okresní a mestskí úradníci, lekári, zubári, obchodníci a remeselníci. S ostatnými obyvateľmi mali pekné vzťahy, vedeli spolu vychádzať, rešpektovali sa a boli si rovní. Túto harmóniu však ukončila 2. svetová vojna kedy protižidovské nálady fatálne narástli. Židia boli postupne zbavení všetkých práv živobytia a napokon aj príbytkov. V apríli roku 1944 deportovali vyše 500 židov z Moldavy a okolia do Košíc a zakrátko priamo do koncentračných táborov. Krátko po deportácii alebo po vojne boli zo svätostánku v synagóge vynesené zvitky Tóry, čím synagóga stratila svoju sakrálnu funkciu. Väčšina preživších holokaustu sa už do mesta nevrátila v dôsledku strastiplných skúseností.

Obr. 5. Budova synogógy v súčasnosti

Dnes sa už schátraná budova synagógy nevyužíva. V pláne je jej rekonštrukcia, ktorou by mesto zo synagógy spravilo židovské múzeum.

Obr. 6. Interiér synagógy v súčasnosti

Synagóga očami umelej inteligencie

Vypočujte si pieseň o moldavskej synagóge:

Pozrite si videoanimáciu z fotografie synagógy: